Pestrec mariánsky (ostropestrec)

Pochádza zo Stredomoria; pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach. Splanené formy rastú i vo voľnej prírode. Latinský názov upozorňuje na podobnosť s bodliakmi; veľmi pripomína aj benedikt lekársky.

Predmetom zberu sú plody. Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september až október); plody sa nechajú dozrieť na suchom a vzdušnom mieste. Po dozretí sa zbavia lietacieho aparátu.

 Skupina flavonolignantov zvaná silymarín a výťažok z plodov blahodárne pôsobia  na pečeňové bunky, lebo ich chránia pred jedovatými látkami vyvolávajúcimi zápal  pečene.

Silymarín zvyšuje odolnosť bunkovej membrány proti prenikaniu  vírusových  toxínov a hepatotoxických látok.  Silymarín má regeneračné účinky na  pečeňové  bunky, čo súvisí s jeho schopnosťou  podporovať proteínovú syntézu. Na  dôvažok  pôsobí proti zápalom.

Pestrec  mariánsky sa osvedčil v liečbe pečene,  napríklad hepatitídy (zápal),  žltačky, ale aj t  tráviacich porúch zapríčinených f  funkčnou poruchou pečene.  Odporúča sa aj na  cirhózu – tvrdnutie a chronický zápal  pečene.

Podľa stredovekej legendy je mramorovo biela žilnatina na listoch pestreca  pozostatkom niekoľkých kvapiek mlieka z prsníkov Panny Márie, keď so synom  utekala pred Herodesom. Nemci používajú pestrec ako protijed na muchotrávku  zelenú, ktorá vyvoláva nekrózu (odumieranie) pečeňového tkaniva.